Z času na čas určite aj vám napadne myšlienka, nad ktorou rozmýšľate a rozmýšľate. Takýchto myšlienok mi prichodí v poslednom čase veľké množstvo. Veď nečudo, keď chcete napísať diplomovku a niečo z toho aj mať, treba si na to sadnúť, vypísať si, porovnávať, tvoriť, argumentovať, spochybňovať atď. Do toho sa vám miešajú každodenné povinnosti typu vstať, umyť sa, najesť sa... :) Popri všetkých týchto činnostiach som sa rozhodol napísať túto krátku úvahu na ďalšiu diskusiu. I keď nedúfam, že sa rozvinie veľká diskusia na tomto blogu, verím, že sa tak udeje s mojimi veľkými učiteľmi (samozrejme, kompetentní vedia, o kom a čom je reč). Na úvod vyhlásim ešte raz, že je to len pragmatická úvaha.
V súčasnosti prebieha iniciatíva za vypísanie referenda a realita je taká, že niekedy v tomto roku možno aj bude vyhlásené. Referendum sa definuje ako hlasovanie, ktorým oprávnení voliči rozhodnú o prijatí alebo zamietnutí zákona, predpisu, návrhu alebo programu, ktoré boli predložené na posúdenie obyvateľstvu (a nie zákonodarnému orgánu). Je to jedna z mála zachovaných metód priamej demokracie (zdroj: wikipedia). Ako takmer všetko, aj referendum má svoju právnu reguláciu a u nás referendum kreuje ústava a spôsob jeho vykonania zákon. Ústava pozná refendum, ktorým sa môže rozhodnúť o dôležitých otázkach verejného záujmu. Prijaté návrhy v referende parlament vyhlási rovnako ako zákon. Avšak ústava vylučuje, čo môže byť predmetom referenda. Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.
Prečo nemôžu byť práve tieto otázky predmetom referenda, vám teraz neviem učebnicovo povedať, ale argumentujem si sám, že veď predsa volíme svojich reprezentantov, ktorí by mali rozhodovať za nás. Vyhlásiť referendum sa mi vidí len vtedy, keď určitá otázka sa dotýka zmeny v štátoprávnom usporiadaní (napr. vstup do federácie), alebo rozhodnúť o takej otázke, na ktorej sa nedokážu dohodnúť naši reprezentanti.
O otázkach, o ktorých sa inciatíva snaží vyhlásiť referendum, možno mať tiež pochybnosti. Ja som sa zastavil hneď pri prvej otázke, otázke bývalého koncesionárskeho poplatku, v súčasnosti s názvom úhrada za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Ako som už uviedol, predmetom referenda nemôžu byť dane. A teraz otázka, môže byť predmetom referenda poplatok alebo úhrada? Tu sú otázniky ešte väčšie, na ktoré si nedovolím odpovedať, ale pekne právnicky to prenechám ústavnému súdu, ak sa bude vyjadrovať k otázkam predmetného referenda (pre tých nezainteresovaných informácia, že pred tým, ako prezident vyhlási referendum, môže sa obrátiť na ústavný súd, či otázky položené v referende sú v súlade s ústavou). Na stránke iniciátora tohto referenda nájdeme celý rad argumentov (tu a tu), že koncesionársky poplatok je daňou, a to daňou na hlavu. S touto argumentáciou súhlasím. I keď účelom úhrady je zabezpečiť finančné zabezpečenie služieb verejnosti, nepochopiteľne zákon viaže jej platenie na odoberanie elektrickej energie. Argumentácia takého typu, že tak sa zabezpečí platenie úhrady, neobstojí, veď predsa každý zákon musí mať svojho ducha. Duchom zákona o úhradách je to, že ak odoberám elektrinu, automaticky platím úhradu, bez ohľadu na to, či tie poskytované služby STV a SRo využívam. Môžete protiargumentovať, že napr. platím poistné na verejné zdravotné poistenie, ale ku doktorom nechodím. To nie je správna argumentácia, pretože pri poistnom (odvode) zákon nevymýšľa nezmyselné konštrukcie dôvodu platenia. Platiť musím a hotovo. Spochybňujem tak to, že úhrada (resp. koncesionársky poplatok) nie je poplatok, a teda zákonite to musí byť niečo iné. Podľa mňa a aj Sulíka je to daň. A teraz tá otázka, či sa môže o tomto konať referendum. No predsa nemôže, však to ústava zakazuje.
Voľakedy boli všetky dane, ktoré bolo možné ukladať, vymenované v zákone. Dnes to tak nie je a každá daň má svoj zákon s príslušným názvom dane (zákon o dani z príjmu, zákon o dani z pridanej hodnoty a pod.). Nemyslím si, že keď tento zákon používa pojem úhrada, tak nie je daňou. Veď v čom je iný, ako kedysi daň na hlavu, ktorá sa vyberala podľa toho, či dom mal alebo nemal komín. Dnes vyberáme daň podľa toho, či odoberáme elektrinu alebo nie. Veď je to to isté!
Záverom tvrdím, že koncesionársky poplatok (úhradu) by bolo dobré zrušiť, ale či to možno urobiť referendom, to si už tvrdiť nedovolím. Nechajme sa teda prekvapiť, ako táto celá iniciatíva dopadne. Dúfajme len, že nezlyhá na individuálnych záujmoch, ale bude prospešná pre všetkých...
V súčasnosti prebieha iniciatíva za vypísanie referenda a realita je taká, že niekedy v tomto roku možno aj bude vyhlásené. Referendum sa definuje ako hlasovanie, ktorým oprávnení voliči rozhodnú o prijatí alebo zamietnutí zákona, predpisu, návrhu alebo programu, ktoré boli predložené na posúdenie obyvateľstvu (a nie zákonodarnému orgánu). Je to jedna z mála zachovaných metód priamej demokracie (zdroj: wikipedia). Ako takmer všetko, aj referendum má svoju právnu reguláciu a u nás referendum kreuje ústava a spôsob jeho vykonania zákon. Ústava pozná refendum, ktorým sa môže rozhodnúť o dôležitých otázkach verejného záujmu. Prijaté návrhy v referende parlament vyhlási rovnako ako zákon. Avšak ústava vylučuje, čo môže byť predmetom referenda. Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.
Prečo nemôžu byť práve tieto otázky predmetom referenda, vám teraz neviem učebnicovo povedať, ale argumentujem si sám, že veď predsa volíme svojich reprezentantov, ktorí by mali rozhodovať za nás. Vyhlásiť referendum sa mi vidí len vtedy, keď určitá otázka sa dotýka zmeny v štátoprávnom usporiadaní (napr. vstup do federácie), alebo rozhodnúť o takej otázke, na ktorej sa nedokážu dohodnúť naši reprezentanti.
O otázkach, o ktorých sa inciatíva snaží vyhlásiť referendum, možno mať tiež pochybnosti. Ja som sa zastavil hneď pri prvej otázke, otázke bývalého koncesionárskeho poplatku, v súčasnosti s názvom úhrada za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Ako som už uviedol, predmetom referenda nemôžu byť dane. A teraz otázka, môže byť predmetom referenda poplatok alebo úhrada? Tu sú otázniky ešte väčšie, na ktoré si nedovolím odpovedať, ale pekne právnicky to prenechám ústavnému súdu, ak sa bude vyjadrovať k otázkam predmetného referenda (pre tých nezainteresovaných informácia, že pred tým, ako prezident vyhlási referendum, môže sa obrátiť na ústavný súd, či otázky položené v referende sú v súlade s ústavou). Na stránke iniciátora tohto referenda nájdeme celý rad argumentov (tu a tu), že koncesionársky poplatok je daňou, a to daňou na hlavu. S touto argumentáciou súhlasím. I keď účelom úhrady je zabezpečiť finančné zabezpečenie služieb verejnosti, nepochopiteľne zákon viaže jej platenie na odoberanie elektrickej energie. Argumentácia takého typu, že tak sa zabezpečí platenie úhrady, neobstojí, veď predsa každý zákon musí mať svojho ducha. Duchom zákona o úhradách je to, že ak odoberám elektrinu, automaticky platím úhradu, bez ohľadu na to, či tie poskytované služby STV a SRo využívam. Môžete protiargumentovať, že napr. platím poistné na verejné zdravotné poistenie, ale ku doktorom nechodím. To nie je správna argumentácia, pretože pri poistnom (odvode) zákon nevymýšľa nezmyselné konštrukcie dôvodu platenia. Platiť musím a hotovo. Spochybňujem tak to, že úhrada (resp. koncesionársky poplatok) nie je poplatok, a teda zákonite to musí byť niečo iné. Podľa mňa a aj Sulíka je to daň. A teraz tá otázka, či sa môže o tomto konať referendum. No predsa nemôže, však to ústava zakazuje.
Voľakedy boli všetky dane, ktoré bolo možné ukladať, vymenované v zákone. Dnes to tak nie je a každá daň má svoj zákon s príslušným názvom dane (zákon o dani z príjmu, zákon o dani z pridanej hodnoty a pod.). Nemyslím si, že keď tento zákon používa pojem úhrada, tak nie je daňou. Veď v čom je iný, ako kedysi daň na hlavu, ktorá sa vyberala podľa toho, či dom mal alebo nemal komín. Dnes vyberáme daň podľa toho, či odoberáme elektrinu alebo nie. Veď je to to isté!
Záverom tvrdím, že koncesionársky poplatok (úhradu) by bolo dobré zrušiť, ale či to možno urobiť referendom, to si už tvrdiť nedovolím. Nechajme sa teda prekvapiť, ako táto celá iniciatíva dopadne. Dúfajme len, že nezlyhá na individuálnych záujmoch, ale bude prospešná pre všetkých...
