8. 9. 2008

Dve Aristotelove myšlienky

Keď každý jednotlivý človek pracuje osve a iba pre seba, jeho sila je príliš malá na to, aby vykonal akékoľvek pozoruhodné dielo. Jeho práca spočíva v tom, že si obstaráva všetky svoje rozmanité potreby, pričom nikdy nedocieli dokonalosť v žiadnej konkrétnej zručnosti, a keďže jeho sila a úspech nie sú po celý čas rovnaké, aj to najmenšie zlyhanie v jednej z týchto vecí musí sprevádzať nevyhnutná skaza a nešťastie. Spoločnosť poskytuje prostriedok pre tieto tri ťažkosti. Spojením síl sa zväčšuje naša moc, deľbou práce narastajú naše schopnosti a vzájomnou pomocou sme menej vystavení osudu a náhodám. Spoločnosť zvýhodňujú tieto tri veci: sila, schopnosť a bezpečnosť.

Žiadny skutok nemôže byť morálne dobrý alebo zlý, pokiaľ existuje prirodzená vášeň alebo motív, ktoré nás k nemu pobádajú, alebo nás od neho odrádzajú.

1. 9. 2008

Filmové kluby - sprievodca

Filmový klub ČT2
1.9.2008 o 00:35 - Freaks - Zrůdy
3.9.2008 o 20:30 - Suplement - Dodatek
3.9.2008 o 00:30 - Zachraň si, kdo muzeš
4.9.2008 o 23:25 - Repulsion - Hnus
7.9.2008 o 22:25 - Návrat do Secaucusu
8.9.2008 o 00:35 - Fury - Byl jsem lynčován  -  Odporúčam!
10.9.2008 o 23:50 - Pěstuj si pravačku
11.9.2008 o 23:25 - Slepá ulička
14.9.2008 o 22:25 - Lianna
15.9.2008 o 00:35 - Krvavá neděle  -  Odporúčam!
17.9.2008 o 00:45 - Pornografie
18.9.2008 o 23:20 - Nájemník
21.9.2008 o 22:25 - Bratr z jiné planety
22.9.2008 o 00:30 - Mexická jízda
24.9.2008 o 20:25 - Persona non grata
24.9.2008 o 00:05 - Darmošlapové
25.9.2008 o 23:25 - Klepy
28.9.2008 o 22:10 - Jezero zapomnění
29.9.2008 o 00:30 - Atalanta
1.10.2008 o 00:55 - Sladký život
Filmový klub Europa Cinemas
8.9.2008 o 20:00 - Motocyklové denníky
11.9.2008 o 20:00 - Interview
15.9.2008 o 20:00 - Najlepší športovec storočia
18.9.2008 o 20:00 - Pani Pomsta - Odporúčam!
22.9.2008 o 20:00 - Kurz negatívneho myslenia
25.9.2008 o 20:00 - Venkovský učitel
29.9.2008 o 20:00 - Siedma pečať
2.10.2008 o 20:00 - Túžba, opatrnosť
Prajem dobrý výber!  

29. 8. 2008

Platobný rozkaz - rýchla smr(š)ť?

O dôvodnosti právnej úpravy rozkazného konania tak, ako je upravená v Občianskom súdnom poriadku v § 172 a nasl. sa už viedli mnohé debaty. Z rôznych strán znejú hlasy pre i proti týmto ustanoveniam. Obhajcovia zrýchlenia a zefektívnenia "poskytovania spravodlivosti" súdmi dokonca premýšľali nad zavedením tzv., pejoratívne označovaného aj "zrýchleného platobného rozkazu", ktorý by bolo možné vydať v prípade, že by navrhovateľ predložil ako dôkaz k žalobnému návrhu vystavenú a splatnú faktúru (obdobne, ako to funguje pri zmenkovom a šekovom platobnom rozkaze - už "len" detail je to, ako dôsledne sú upravené náležitosti týchto cenných papierov, zatiaľ čo na faktúru zákon nekladie také kogentné nároky!)*.


Idea rýchlej a jednoduchej vymožiteľnosti práva však nemusí v nasadenej rýchlosti zvládnuť všetky zákruty a môže ľahko skončiť "v jarku". Najmä ak neprispôsobí rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky. V našom prípade je dôležité prispôsobovať sa úradníckemu aparátu, ktorému je uplatňovanie tohto "hyper-inštitútu" zverené.  Pomerne závažný úkaz nastane vždy, keď nám do práce dorazí pošta z jedného nemenovaného stredoslovenského súdu, v ktorej je dvojtucet "plaťákov", pričom všetky ich vydala jedna osoba. Neviem si predstaviť, ako dokáže jeden človek čítať denne také množstvá žalôb, preskúmať k nim doložené dôkazy, skontrolovať formálne náležitosti a v tom najdôležitejšom, posúdiť oprávnenosť podanej žaloby.  


Aby som odcitoval § 172 ods. 1 v znení knihy u mňa na polici uloženej: "Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz. ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom."  
Tu by bolo možné siahodlho dišputovať o tom, čo to vlastne značí. Právo vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. Vo všetkých žalobných návrhov sú uvedené tvrdenia, že právo vyplýva zo skutočností navrhovateľom tvrdených. Zo skúsenosti teda vieme, že platobný rozkaz vydá súd vždy vtedy, keď oň požiadame, bez ohľadu na to, či tu nejaké právo je, alebo nie je. Stačí to tvrdiť. Nediskutujme teda, žalujme. 


K tejto roztrpčenej úvahe ma však priviedol jeden konkrétny prípad, ktorý ale nebudem rozoberať podrobne. Uvediem len, že na strane navrhovateľa „N“ neexistuje žiadne právo voči odporcovi „O“. O tom presvedčený a upovedomený „N“ podáva na súd patrične kvetnato odôvodnený žalobný návrh s tým, že žiada o vydanie platobného rozkazu. Rozkaz bude vydaný, a je na „N“, aby sa bránil. Ak podá odpor, navrhovateľ, sklamaný, že pre tento krát sa mu účinné právo zneužiť nepodarilo, vezme svoj žalobný návrh späť. Ak „O" odpor nepodá, je to vlastne jedno... právoplatná hlúposť prestáva byť hlúposťou.  


Opäť zo skúsenosti, ale aj z čisto logického hľadiska, si treba položiť otázku: koľko percent rozhodnutí súdu je absolútne nepodložených na skutkovom stave a akú zásluhu má na tom rozkazné konanie, resp. forma jeho vykonávania? 


K spisovej značke svedomia podávam odôvodnený odpor.

23. 8. 2008

Duálne zobrazovanie predajných a jednotkových cien pozitivisticky

Jozef Gregor Tajovský je interpretovaný v literatúre ako reprezentant literárneho pozitivizmu, a oprávnene. Jeho diela vychádzajú zo skúsenosti, z vlastného pozitivizmu, poznania, veď len také minidiela, aké sa učia na základných školách ako Prvé hodinky alebo Horký chlieb sú jeho detskými skúsenosťami. Jeho vzťah so starým otcom urobil z Tajovského človeka, ktorý poznal problémy ľudí v tej dobe, kedy žil, a tieto problémy v dielach aj patrične rozobral. Pozitivizmus je v živote človeka dôležitý. Vlastná skúsenosť, vlastné poznanie dáva niečo, čo je len ťažko kvantifikovateľné, merateľné, niekedy logicky zdôvodniteľné. V dobách Tajovského trápili ľudí iné problémy (ešte raztie názvy diel "Prvé hodinky", "Horký chlieb"), terajšiu, slovenskú spoločnosť, dovolím si tvrdiť konzumnú spoločnosť, trápi mutácia mien povedané expressis verbis.


Nepoviem nič nové, všetci to vieme, že od 1. januára 2009 bude na Slovensku platiť nová zákonná mena, ktorá nahradí doterajšiu našu "historickú" korunu. Komplikácií bude veľa a už v súčasnosti sa začínajú nejaké tie objavovať. Z už načrtnutého úvodu by som chcel priblížiť niekoľko zaujímavostí, pozitivistických skúseností so zavádzaním meny euro a skúsiť analyzovať, ako zákonodarca pristúpil k transferu platidiel v podmienkach podnikateľov-predajcov.


Generálny zákon o zavedení eura s účinnosťou od 1. januára 2008 ustanovuje detailne podmienky prechodu na novú menu. Priznám sa, že som ho celý nečítal, ale keď som si ho očami prezerala hľadal to, čo som potreboval, zároveň roloval na obrazovke, mal som pocit, že to nie je zákon, ale román. Tak siahodlhé odseky má len máloktorý zákon, ak vôbec nejaký má. Ktovie, asi navrhovateľ chcel, aby ho ľudia čítali na dobrú noc. Poďme však na koreň veci. § 2 ods. 5 Generálneho zákona hovorí (nech vás neodradí v čítaní článku dĺžka predmetnej vety a jej pointa): " Na účel dosiahnutia cenovej neutrality pri prechode na euro a vzhľadom na rozdielnu reálnu hodnotu slovenskej koruny a eura sa jednotkové ceny prepočítavajú zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu s takým počtom desatinných miest a stupňom presnosti, aby neovplyvnili presnosť čiastkových výpočtov a výsledných prepočtov konečných súm cien, platieb a iných hodnôt v eurách, ktoré podliehajú zaokrúhľovaniu na najbližší eurocent podľa osobitných predpisov. Pritom jednotkové ceny sa po prepočte zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu uvádzajú tak, že jednotkové ceny uvedené v eurách majú spravidla najmenej o jedno desatinné miesto viac ako rovnaké jednotkové ceny uvedené v slovenských korunách; jednotkové ceny uvedené v eurách však majú najmenej tri desatinné miesta, ak tento zákon alebo osobitný predpis neupravuje uvádzanie niektorých jednotkových cien s iným počtom desatinných miest, najmä uvádzanie vyššieho počtu desatinných miest pri jednotkových cenách za produkty, výrobky, tovary alebo služby, ktoré sa obvykle predávajú, dodávajú alebo poskytujú vo väčších jednotkových množstvách, napríklad v sieťových odvetviach, v oblasti petrochémie a v oblasti elektronických komunikácií." Toľko len časť z odseku. Jednotkové ceny sú prepočty cien tovarov na kilogramy, litre, metre, metre štvorcové a pod. a obchodníci majú povinnosť ich zobrazovať na cenovkách tovarov podľa nariadenia vlády.


Prvá záludnosť spočíva v tom, že nariadenie vlády, ktoré bolo účinné ešte pred generálnym zákonom, neustanovovalo, na koľko desatinných miest majú byť jednotkové ceny vypočítané. Predajcovia sa priklonili k štandardnému uvádzaniu na dve desatinné miesta. Až generálny zákon inter alia uvádza, že jednotkové ceny uvedené v eurách majú spravidla najmenej o jedno desatinné miesto viac ako rovnaké jednotkové ceny uvedené v slovenských korunách a jednotkové ceny uvedené v eurách majú najmenej tri desatinné miesta. Z toho vyplýva, že jednotkové ceny uvedené v slovenských korunách majú mať spravidla najmenej dve desatinné miesta. Právny háčik je však v slove "spravidla". Tento neurčitý právny pojem dáva teda predajcovi voľnú ruku v tom, na koľko desatinných miest uvedie jednotkovú cenu v slovenských korunách. Ak bolo teda zámerom zákonodarcu, aby predajcovia uvádzali jednotkovú cenu v slovenských korunách na dve desatinné miesta a jednotkovú cenu v eurách na tri desatinné miesta z toho dôvodu, že euromena má inú, nižšiu reálnu hodnotu vyjadrenú v číslach a aby zaokrúhľovaním nevznikali neprimerané rozdiely medzi cenami v slovenských korunách a eurách, tak sa, žiaľ nepodarilo. Slovo "spravidla" tam nemá čo robiť.


Poďme si ukázať ďalší háčik, ľudskejší. Čo má byť uvedené na cenovke tovaru? Poďme si to spočítať. V tomto období má byť na cenovke tovaru uvedená cena:


a) predajná cena tovaru v slovenských korunách,
b) predajná cena tovaru v eurách,
c) jednotková cena tovaru v slovenských korunách,
d) jednotková cena tovaru v eurách.


Problém s identifikáciou tej-ktorej konkrétnej ceny by nemal byť, veď každý obchodník sa snaží čo najzreteľnejšie označiť tovar cenou. Poďme rovno na príklad:
Zoberme si fľašu nejakej whisky, značku nebudeme prezrádzať, ale rátajme s tým, že cena našej whisky za 0,5 L stojí 499,90 Sk (čo by sme nedali Baťovskú cenu, veď to nie je 500,- Sk), a cena za 0,7 L stojí 650,- Sk. Šupom prepočítame jednotkovú cenu a zistíme, že pri pollitrovkewhisky nám jednotková cena za liter vychádza na 999,80, pri sedemdecke je 928,57. Tu vidíme teda dôvod, prečo zákonodarca pristúpil k uvádzaniu jednotkových cien na tovaroch a prepočtom sme zistili, že tá pollitrovka sa nám neoplatí, pretože prí prepočte na liter zaplatíme viacej, ako keby sme si kúpili sedemdecku. S čím však zákonodarca nerátal, to je naša chudoba a my máme vo vrecku len päťstokorunáčku, takže prepočet nám je zbytočný a budeme sa musieť uskromniť s 10 poldecákmi. Sme v polovici a na cenovke našej fľašky už máme dve ceny v slovenských korunách, 499,90 a 999,80, samozrejme, odlíšiteľné tak, aby bolo zrejmé, ktorá cena je predajná a ktorá jednotková. Poďme ďalej, prichádza čarovný dátum 24. august 2008 a obchodníci už musia mať na cenovkách aj prepočet na eurá, keďže sme sa už pre to "naše euro" rozhodli. Pridáme dva stĺpčeky ku cenovke a zázračným číslom 30,126 vydelíme obidve ceny, teda dostaneme 16,59 a 33,187. Cenovka je na svete a my už vieme presne, čo koľko stojí.


Teda summa summarum:


a) pollitra whisky v slovenských korunách stojí 499,90
b) pollitra vhisky v eurách 16,59
c) liter whisky v slovenských korunách 999,80
d) liter whisky v eurách 33,187


V čom je však problém, to je tá zázračná veta citovaná v generálnom zákone. Odhliadnuc od slov v nej, že "na účel dosiahnutia cenovej stability pri prechode na euro" a "vzhľadom na rozdielnu reálnu hodnotu slovenskej koruny a eura", ktoré tam nemajú čo robiť a postačovalo by, keby boli uvedené v dôvodovej správe zákona, sme dospeli ku konštatovaniu, že identifikácia jednotkovej ceny na cenovke je nielen zbytočná pri našej whisky, ale aj jej prepočet je neúčelne formulovaný.


Dobre, zoberme, že sme ekonomickejší a kúpime si sedemdecku a ušetríme pri prepočte na liter nejaké peniažky. Jeden háčik sa nám však znova objavuje, dovolím si tvrdiť, že ide o absurditu -prepočet na jednotkové ceny pri tovaroch rovnakého druhu, ktoré ne/majú tak široký sortiment, aby bolo účelné prepočítavať jednotkovú cenu. Ak existuje z daného druhu tovaru len jeden sortiment výrobkov od jedného predajcu, tak nemáme s čím porovnávať daný výrobok a neostáva nám nič iné, len si ho kúpiť. Skôr je takýto tovar výnimkou a momentálne ma nič nenapadá, ale určite by sme niečo našli. Čo však v prípade, keď si máme možnosť vybrať z daného druhu tovaru? Veď predsa na základe jednotkovej ceny zistíme, že čo sa nám oplatí kúpiť, nie? Omyl. Chceme si kúpiť jedno pivo a vyberáme si. Porovnávaním zistíme, že jedno pivo je pri prepočte na liter drahšie, iné lacnejšie. Má však byť cena pri výbere určujúca? Nemala by to byť skôr kvalita, chuť piva, naša značka, benefit v podobe nejakej výhry alebo ďalšia fľaša do našej zbierky?


Vylúštenie tohto rébusu nechávam na vás, skúste o tom porozmýšľať. Moju pozitivisticko-tajovskovskú skúsenosť pri výbere tovaru zákazníkmi si radšej nechám pre seba. Hlavná vec, že sa obchodníci nemusia nudiť a všetko prepočítavať na jednotkovú cenu. Poviete mi, načo mi je dobré vedieť, koľko stojí kilogram zubnej pasty?


P. S.: Tie ceny whisky berte s rezervou, išlo by asi o podradnejšiu fľašu alebo o veľmi vysokú zľavu.

10. 8. 2008

Umenie práva

Keď sa spýtali J. Derridu, aký je rozdiel medzi poznaním a múdrosťou, odpovedal:
„Môžeš toho vedieť veľa, ale vôbec nebyť múdry. Medzi poznaním a múdrosťou je priepasť. Táto priepasť by nám ale nemala zabrániť v snahe dozvedieť sa čo najviac pred tým, než spravíme nejaké rozhodnutie. Viem však, že moment rozhodnutia je už skokom na druhú stranu.“
Platné právo, ako súbor kodifikovaných odpovedí na otázky dobrého a zlého, stojí teda na strane priepasti, z ktorej sa každý deň odrážame. Aby sme preskakovaním uplatnili naučené, a dopadom preukázali pochopené. Niet však odrazu bez poznania, ani dopadu bez múdrosti.
Právnici vedú akýsi život večného artistu. Preskákali stovky predstavení, no priepasť pod nimi je stále tá istá. Posudzujú, uplatňujú, rozhodujú, neustále vedú súboj medzi dobrom poznania a spravodlivosťou múdrosti. 
Milí právnici, nech je našou najvyššou cnosťou predstavivosť. Nastal čas, kedy by sme z práva mali spraviť umenie. Predstavte si to.
A nech je Vám všetkým tento blog inšpiráciou.