29. 12. 2008

Advokát chudobných

Aj vám sa to určite stáva, že schytíte knihu, začítate sa a čítate dovtedy, kým nedočítate. Príbeh je tak pútavý a myšlienka taká silná, že kniha vám nedáva spávať a beriete ju všade so sebou s presvedčením, že keď sa naskytne vhodná príležitosť, otvoríte a čítate. Presne toto sa mi prihodilo pri knihe Johna Grishama Advokát chudobných. Vyhrabal som ju z police náhodou a keď už človeka nebavia skriptá, začíta sa do niečoho pútavejšieho. 

John Grisham je americký spisovateľ románov z právnického prostredia. Úspech mu priniesol už jeho druhý román Firma, ktorý bol aj sfilmovaný v hlavnej úlohe s Tomom Cruisom. Je absolventom Mississippskej univerzity a slávnej Old Miss Law School. Dve volebné obdobia bol členom mississippskej Snemovne reprezentantov. Bohatá právnická a politická prax mu poskytla množstvo tém na literárnu tvorbu. Keď mu v roku 1989 vyšiel prvý román Kedy zabiť (A Time to Kill), jeho meno ešte nikomu nič nehovorilo. V roku 1991 vyšiel jeho druhý román Firma a v roku 1992 román Prípad Pelikán, ktoré mali u čitateľov obrovský úspech. Väčšina jeho románov už bola aj sfilmovaná.[1]
V roku 1998 vyšla deviata kniha Advokát chudobných (The Street Lawyer). Ani tu sa John Grisham nezaprel ako právnik a vynikajúcim spôsobom zachytil americkú právnickú realitu. Dva svety, svet bohatých právnikov, ktorí prežívajú svoj vysnený americký sen a svet chudobných právnikov, ktorí sa potácajú na prahu chudoby a stávajú sa obhajcami tých najbiednejších ľudí.
(...)   
Zazvonil telefón. Mordecai Green
„Pán Brock,“ ozval sa zdvorilo. Hlas mu znel jasne, ale musel zápasiť s lomozom v pozadí. 
„Áno. Volajte ma Michael, prosím.“ 
„Tak dobre. No, obvolal som zopár miest, a podľa nich sa nemáte čoho báť. Krvná skúška je negatívna.“ 
„Ďakujem,“ povedal som. Hluk za jeho chrbtom narástol. „Kde ste?“ 
„V útulku pre bezdomovcov. Napadlo veľa snehu, a tak sa nám sem zbiehajú rýchlejšie, ako ich stačíme kŕmiť. Všetci sme tu. Musím bežať.“ 
Zavesil. Poobzeral som sa po svojej krásne vybavenej kancelárii. Stôl bol zo starého mahagónu, koberec bol perzský, kreslá boli obtiahnuté mäkkou tmavočervenou kožou, prístroje mali umelecký dizajn. Pomyslel som si na Mordecaia Greena, ktorý o takomto čase pracoval ako dobrovoľník, rozdával jedlo premrznutým a hladným, nepochybne s milým úsmevom na tvári. Obaja sme právnici, obaja sme urobili tie isté advokátske skúšky, obaja plne ovládame reč paragrafov. Do istej miery sme príbuzní. Ja pomáham svojim klientom prehltnúť konkurentov, aby si za celkový zisk mohli pripísať ďalšie nuly, a vďaka tomu zbohatnem. On svojich klientov kŕmi a zháňa im teplú posteľ. 
(...)[2]
Tu sa prvýkrát začína Michael Brock, hlavný hrdina a rozprávač, zamýšľať nad svojím doterajším životom. Zarába milióny firme, pre ktorú pracuje, odrobí 2500 hodín ročne, manželstvo nefunguje. Právnické ideály z čias štúdií hľadať spravodlivosť sa akosi premenili na začarovaný kruh kapitálu, peňazí, mamony, všetko je inak, ako by malo.
Michaela Brocka pohne k zmene incident s tzv. Pánom, ktorý prichádza do firmy, v ktorej Michael Brock pracuje, s revolverom a dynamitom po tom, čo firma mala značný podiel na osude Pána. Prispela k vysťahovaniu niekoľkých nájomníkov, aj Pána, ktorí skončili na ulici. Dej je popretkávaný mnohými osudmi ľudí.
 (...)
Mordecai sa vzdialil a ja som zaistil dvere. Chodníky boli plné ľudí. Hľadel som, ako sa okolo náhlia ľudia, ako sa boria s rezavým vetrom. Kde boli včera v noci, keď sa Ontario a jeho rodina chúlili v studenom aute a vdychovali nezapáchajúci kysličník uhoľnatý, až kým sa nepominuli? A kde sme boli my ostatní? 
Svet spel ku koncu. Nič nemalo zmysel. Ani nie za týždeň som videl šesť mŕtvych tulákov, a na taký šok som jednoducho nebol pripravený. Bol som vzdelaný belošský advokát, dobre živený a zámožný, na najlepšej ceste k ozajstnému bohatstvu a všetkým tým nádherným veciam, ktoré sa zaň dajú kúpiť. Pravdaže, manželstvo sa mi nevydarilo, ale to sa dá napraviť. Na svete je veľa pekných žien. Nemal som nijaké vážne starosti.
(...)[3]
 Michael sa mení, dokonca neváha ukradnúť spis kolegovi vo firme, len aby zistil skutočnú pravdu o deložovaní nájomníkov z budovy, na ktorej bola zainteresovaná aj firma, v ktorej Michael pracoval. Začína pomáhať chudobným, stáva sa ich advokátom. Navyše vypomáha vo vývarovni vydávať stravu tým najodkázanejším osobám. Snaží sa pomôcť aj Ruby, žene, ktorú odlúčili od syna kvôli jej závislosti na drogách. Prípady pro bono sa pre neho stávajú samozrejmosťou a dokonca ich robí rád.
(...)
„Poslali ťa za mnou, však? To nepôjde, Barry.“ 
„Povedz mi jediný rozumný dôvod. Prosím ťa o to.“ 
„Byť právnikom, to neznamená len účtovať hodiny a zarábať peniaze. Som z toho unavený, Barry. Chcem robiť čosi celkom iné.“ 
„Hovoríš ako prvoročiak.“
„Presne tak. Dali sme sa na právo, lebo sme si mysleli, že má vyššie poslanie. Ž budeme bojovať proti nespravodlivosti a spoločenskému zlu a vykonávať rozličné veľké činy, lebo sme právnici. Kedysi sme boli idealistami. Prečo by sme nimi nemohli byť znova?“ (...)[4]

Michael Brock našiel svoj zmysel života, robiť prípady pro bono, nezaujímať sa o výšku svojho konta. Možno nezmeniť celý svet, ale urobiť ho pre niekoho krajším a ľahším. Je to poslanie advokáta?...


[1] John Grisham [Cit. 2008-12-29] http://sk.wikipedia.org/wiki/John_Grisham.
[2] GRISHAM, J.: Advokát chudobných. Ikar 2005.
[3] Tamtiež.
[4] Tamtiež.

26. 12. 2008

Kniha o slovensko-českých vzťahoch...

To, čo si má národ ceniť, sú nepochybne jeho dejiny. Kľúčové okamihy, zlomové momenty sú neodmysliteľnou súčasťou vývoja každého národa. Dejinnoprávne aspekty najmä slovenského národa brilantne zachytáva vo svojej monografii knižka Historickoprávne aspekty slovensko-českých vzťahov. Na túto tému sa už popísalo mnoho, aj dejinne, aj právne. Táto knižka spája dejinné aj právne a dokonale chronologicky približuje všetky kľúčové momenty slovenského národa v celom historickom vývoj do času samostatného konštituovania Slovenskej republiky, dokonca aj po ňom. Nebudeme bližšie rozoberať, čím sa knižka zaoberá, konieckoncov recenziu na túto knižku nájdete v časopise VERSUS november 2008, ktorý sa v elektronickej podobe nachádza na stránkach ELSA Banská Bystrica, konkrétne tu. Čo nás však pri čítaní tejto veľmi čitateľnej knihy zaujalo, je jej posolstvo. Knižka necháva každému priestor na to, aby si vytvoril vlastný názor, či rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bolo správnym krokom, kto k tomu prispel, ako sa realizovalo rozdelenie z právneho hľadiska. A tak môžeme diskutovať o tom, či sme mali s Čechmi pokračovať v súžití v spoločnom štáte (zväzku štátov) alebo to už ďalej nešlo, či sa na tom dohodli dvaja politici alebo vývoj bezprostredne smeroval k rozdeleniu a ako to vlastne bolo po právnej stránke.

"Poslednou komunistickou federatívnou krajinou, ktorá sa rozdelila, bolo Česko-Slovensko. Aj keď celý proces rozdelenia sa začal pádom komunistického režimu 17. novembra 1989, problémy vo fungovaní česko-slovenského dvojštátia sa prejavovali ešte pred rokom 1989, keď český disent nekoordinoval svoju činnosť so slovenskými odporcami komunistickej moci. 
Neustále sa prehlbujúce rozpory v Česko-Slovensku i pod vplyvom krachu komunistických autokracií prakticky vo všetkých tzv. socialistických krajinách vyústili v novembri 1989 do revolúcie, ktorá privodila koniec vlády komunistov. Dokonca sami si odhlasovali zrušenie čl. 4 Ústavy ČSSR o vedúcej úlohe Komunistickej strany Česko-Slovenska..."*

Hovorí sa, že národ, ktorý nepozná svoje dejiny, je odsúdený prežiť ich znovu...

------------------
*SKALOŠ, M.: Historickoprávne aspekty slovensko-českých vzťahov. Rozdelenie ČSFR a ďalšia spolupráca. Banská Bystrica 2008, s. 101.