Dôveryhodnosť justície sa má počítať do 50 %, lebo polovica účastníkov v civilnom konaní prehrá. Naozaj?
Je to zaujímavé, aké skratky vieme vymyslieť, najmä my právnici, aby sme si nejaký názor stoj čo stoj obhájili alebo presadili. Na prvý pohľad perfektná myšlienka, ktorá kríva od úplných základov.
Priznám sa, že som sa nikdy nezúčastnil ankety, v ktorej by sa merala dôveryhodnosť justície. Viem si ale predstaviť, že ak by mala byť meraná dôveryhodnosť justície, tak najjednoduchší spôsob, ako ju zmerať, je položiť jednoduchú otázku: „Dôverujete slovenskému súdnictvu?“ Na takúto otázku by mala existovať jednoznačná odpoveď vo forme „áno“ alebo „nie“. Potom môže anketa obsahovať ešte odpoveď „nebudem sa vyjadrovať“. Čisto teoreticky si viem predstaviť aj odpoveď „neviem“ alebo „nezaujímam sa o to“, ale to je už potom otázka, kto je účastníkom tejto ankety. Predpokladám a dúfam, že väčšina ľudí sa vie vyjadriť k takto jednoduchej otázke.
Ak máme teda takúto anketu, potom sa skratkovito odvodzuje, že polovica opýtaných má negatívnu skúsenosť v občianskoprávnych sporoch a táto polovica automaticky nedôveruje justícii. Je to tak?
Predstavte si situáciu, že požičiate kamarátovi peniaze, lebo momentálne ich potrebuje. Dohodnete sa na podmienkach, dáte to aj na papier. Kamarát dobrovoľne nevráti, ale prostredníctvom súdnej moci sa svojich peňazí domôžete naspäť. Nejaký ten rôčik to trvá, ale predsa. Zdá sa, že súdom veríte.
O pár dní na to, ako si začnete užívať vrátené peniaze, vám príde od suseda výzva, aby ste odstránili z jeho pozemku vašu stavbu, lebo je to jeho pozemok a chce ho využívať pre svoje potreby. Vy mu napíšete, že to predsa starí rodičia sa takto dohodli a prečo meniť niečo, čo už roky platí. Súdny spor ako vyšitý. Tento spor po dlhých rokoch prehráte a musíte splniť svoju povinnosť. Ste nespokojní, súdom neveríte.
Keby sa vás anketár opýtal po týchto konkrétnych skúsenostiach so súdnictvom, či mu dôveruje, tak by ste mali povedať, že tak na 50 %. Peniaze sú vymožené, avšak ste prišli o nehnuteľnosť. To znamená, že máte dve konkrétne skúsenosti s justíciou, jednu pozitívnu, druhú negatívnu. Dôverujete slovenskému súdnictvu? V prvom prípade áno, v druhom nie.
V ankete sa to ale takto nedá a mali by ste jednoznačne povedať na obidve situácie áno alebo nie. Predpokladajme, že váš celkový dojem môže byť viacej negatívny, už aj z toho dôvodu, že v prípade nehnuteľnosti mohlo ísť o dôležitejšiu vec a vymožené peniaze ste už dávno utratili. Budiš.
Ak by ale fungovala táto argumentácia, že polovica na civile prehrá a táto je nespokojná, tak potom druhá polovica by mala na civile vyhrať a táto by mala byť spokojná. Čiže dôveryhodnosť justície by mala byť presne na úrovni 50 %. Títo spokojní sa, z nejakých neznámych dôvodov, do argumentácie 50 % a nikdy viac nemôžu dostať. Prečo? Predsa ankety sa môže zúčastniť aj osoba, ktorá získala pozemok, ktorý ste museli vypratať a táto je, ak by sme mali brať do dôveryhodnosti súdnictva len kritérium úspešnosti v súdnom spore, s rozhodnutím spokojná.
Som toho názoru, že dôveryhodnosť justície sa nemeria cez počty rozhodnutí, ktoré účastník vyhrá alebo prehrá.
Čo je skutočná príčina nízkej dôvery v súdnu moc?
Myslím si, že jedným z dôvodov je mentálne nastavenie ľudí na Slovenku. Chýba nám dôvera očakávať rozumné rozhodnutie predtým, ako sa na súd obrátime. Rovnako tak nám chýba dôvera aj v priebehu súdneho konania. Chýba nám dôvera v prvostupňové súdy, lebo sa vždy spoliehame na nejaký opravný prostriedok. Pravidelne nerešpektujeme rozhodnutia súdov prvej inštancie, skúšame, či sa podarí rozhodnutie v náš prospech na vyššom súde. Napokon, ak sa aj podarí rozumné rozhodnutie, eufória trvá krátko na to, aby sa dostala do štatistík v prospech dôveryhodnosti súdnictva. Toto považujem za základnú vec, aby sme sa mohli rozprávať o ďalších dôvodoch nedôvery v slovenskú justíciu. O týchto ďalších dôvodoch možno niekedy nabudúce.
Je to zaujímavé, aké skratky vieme vymyslieť, najmä my právnici, aby sme si nejaký názor stoj čo stoj obhájili alebo presadili. Na prvý pohľad perfektná myšlienka, ktorá kríva od úplných základov.
Priznám sa, že som sa nikdy nezúčastnil ankety, v ktorej by sa merala dôveryhodnosť justície. Viem si ale predstaviť, že ak by mala byť meraná dôveryhodnosť justície, tak najjednoduchší spôsob, ako ju zmerať, je položiť jednoduchú otázku: „Dôverujete slovenskému súdnictvu?“ Na takúto otázku by mala existovať jednoznačná odpoveď vo forme „áno“ alebo „nie“. Potom môže anketa obsahovať ešte odpoveď „nebudem sa vyjadrovať“. Čisto teoreticky si viem predstaviť aj odpoveď „neviem“ alebo „nezaujímam sa o to“, ale to je už potom otázka, kto je účastníkom tejto ankety. Predpokladám a dúfam, že väčšina ľudí sa vie vyjadriť k takto jednoduchej otázke.
Ak máme teda takúto anketu, potom sa skratkovito odvodzuje, že polovica opýtaných má negatívnu skúsenosť v občianskoprávnych sporoch a táto polovica automaticky nedôveruje justícii. Je to tak?
Predstavte si situáciu, že požičiate kamarátovi peniaze, lebo momentálne ich potrebuje. Dohodnete sa na podmienkach, dáte to aj na papier. Kamarát dobrovoľne nevráti, ale prostredníctvom súdnej moci sa svojich peňazí domôžete naspäť. Nejaký ten rôčik to trvá, ale predsa. Zdá sa, že súdom veríte.
O pár dní na to, ako si začnete užívať vrátené peniaze, vám príde od suseda výzva, aby ste odstránili z jeho pozemku vašu stavbu, lebo je to jeho pozemok a chce ho využívať pre svoje potreby. Vy mu napíšete, že to predsa starí rodičia sa takto dohodli a prečo meniť niečo, čo už roky platí. Súdny spor ako vyšitý. Tento spor po dlhých rokoch prehráte a musíte splniť svoju povinnosť. Ste nespokojní, súdom neveríte.
Keby sa vás anketár opýtal po týchto konkrétnych skúsenostiach so súdnictvom, či mu dôveruje, tak by ste mali povedať, že tak na 50 %. Peniaze sú vymožené, avšak ste prišli o nehnuteľnosť. To znamená, že máte dve konkrétne skúsenosti s justíciou, jednu pozitívnu, druhú negatívnu. Dôverujete slovenskému súdnictvu? V prvom prípade áno, v druhom nie.
V ankete sa to ale takto nedá a mali by ste jednoznačne povedať na obidve situácie áno alebo nie. Predpokladajme, že váš celkový dojem môže byť viacej negatívny, už aj z toho dôvodu, že v prípade nehnuteľnosti mohlo ísť o dôležitejšiu vec a vymožené peniaze ste už dávno utratili. Budiš.
Ak by ale fungovala táto argumentácia, že polovica na civile prehrá a táto je nespokojná, tak potom druhá polovica by mala na civile vyhrať a táto by mala byť spokojná. Čiže dôveryhodnosť justície by mala byť presne na úrovni 50 %. Títo spokojní sa, z nejakých neznámych dôvodov, do argumentácie 50 % a nikdy viac nemôžu dostať. Prečo? Predsa ankety sa môže zúčastniť aj osoba, ktorá získala pozemok, ktorý ste museli vypratať a táto je, ak by sme mali brať do dôveryhodnosti súdnictva len kritérium úspešnosti v súdnom spore, s rozhodnutím spokojná.
Som toho názoru, že dôveryhodnosť justície sa nemeria cez počty rozhodnutí, ktoré účastník vyhrá alebo prehrá.
Čo je skutočná príčina nízkej dôvery v súdnu moc?
Myslím si, že jedným z dôvodov je mentálne nastavenie ľudí na Slovenku. Chýba nám dôvera očakávať rozumné rozhodnutie predtým, ako sa na súd obrátime. Rovnako tak nám chýba dôvera aj v priebehu súdneho konania. Chýba nám dôvera v prvostupňové súdy, lebo sa vždy spoliehame na nejaký opravný prostriedok. Pravidelne nerešpektujeme rozhodnutia súdov prvej inštancie, skúšame, či sa podarí rozhodnutie v náš prospech na vyššom súde. Napokon, ak sa aj podarí rozumné rozhodnutie, eufória trvá krátko na to, aby sa dostala do štatistík v prospech dôveryhodnosti súdnictva. Toto považujem za základnú vec, aby sme sa mohli rozprávať o ďalších dôvodoch nedôvery v slovenskú justíciu. O týchto ďalších dôvodoch možno niekedy nabudúce.