O dôvodnosti právnej úpravy rozkazného konania tak, ako je upravená v Občianskom súdnom poriadku v § 172 a nasl. sa už viedli mnohé debaty. Z rôznych strán znejú hlasy pre i proti týmto ustanoveniam. Obhajcovia zrýchlenia a zefektívnenia "poskytovania spravodlivosti" súdmi dokonca premýšľali nad zavedením tzv., pejoratívne označovaného aj "zrýchleného platobného rozkazu", ktorý by bolo možné vydať v prípade, že by navrhovateľ predložil ako dôkaz k žalobnému návrhu vystavenú a splatnú faktúru (obdobne, ako to funguje pri zmenkovom a šekovom platobnom rozkaze - už "len" detail je to, ako dôsledne sú upravené náležitosti týchto cenných papierov, zatiaľ čo na faktúru zákon nekladie také kogentné nároky!)*.
Idea rýchlej a jednoduchej vymožiteľnosti práva však nemusí v nasadenej rýchlosti zvládnuť všetky zákruty a môže ľahko skončiť "v jarku". Najmä ak neprispôsobí rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky. V našom prípade je dôležité prispôsobovať sa úradníckemu aparátu, ktorému je uplatňovanie tohto "hyper-inštitútu" zverené. Pomerne závažný úkaz nastane vždy, keď nám do práce dorazí pošta z jedného nemenovaného stredoslovenského súdu, v ktorej je dvojtucet "plaťákov", pričom všetky ich vydala jedna osoba. Neviem si predstaviť, ako dokáže jeden človek čítať denne také množstvá žalôb, preskúmať k nim doložené dôkazy, skontrolovať formálne náležitosti a v tom najdôležitejšom, posúdiť oprávnenosť podanej žaloby.
Idea rýchlej a jednoduchej vymožiteľnosti práva však nemusí v nasadenej rýchlosti zvládnuť všetky zákruty a môže ľahko skončiť "v jarku". Najmä ak neprispôsobí rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky. V našom prípade je dôležité prispôsobovať sa úradníckemu aparátu, ktorému je uplatňovanie tohto "hyper-inštitútu" zverené. Pomerne závažný úkaz nastane vždy, keď nám do práce dorazí pošta z jedného nemenovaného stredoslovenského súdu, v ktorej je dvojtucet "plaťákov", pričom všetky ich vydala jedna osoba. Neviem si predstaviť, ako dokáže jeden človek čítať denne také množstvá žalôb, preskúmať k nim doložené dôkazy, skontrolovať formálne náležitosti a v tom najdôležitejšom, posúdiť oprávnenosť podanej žaloby.
Aby som odcitoval § 172 ods. 1 v znení knihy u mňa na polici uloženej: "Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz. ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom."
Tu by bolo možné siahodlho dišputovať o tom, čo to vlastne značí. Právo vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. Vo všetkých žalobných návrhov sú uvedené tvrdenia, že právo vyplýva zo skutočností navrhovateľom tvrdených. Zo skúsenosti teda vieme, že platobný rozkaz vydá súd vždy vtedy, keď oň požiadame, bez ohľadu na to, či tu nejaké právo je, alebo nie je. Stačí to tvrdiť. Nediskutujme teda, žalujme.
K tejto roztrpčenej úvahe ma však priviedol jeden konkrétny prípad, ktorý ale nebudem rozoberať podrobne. Uvediem len, že na strane navrhovateľa „N“ neexistuje žiadne právo voči odporcovi „O“. O tom presvedčený a upovedomený „N“ podáva na súd patrične kvetnato odôvodnený žalobný návrh s tým, že žiada o vydanie platobného rozkazu. Rozkaz bude vydaný, a je na „N“, aby sa bránil. Ak podá odpor, navrhovateľ, sklamaný, že pre tento krát sa mu účinné právo zneužiť nepodarilo, vezme svoj žalobný návrh späť. Ak „O" odpor nepodá, je to vlastne jedno... právoplatná hlúposť prestáva byť hlúposťou.
Opäť zo skúsenosti, ale aj z čisto logického hľadiska, si treba položiť otázku: koľko percent rozhodnutí súdu je absolútne nepodložených na skutkovom stave a akú zásluhu má na tom rozkazné konanie, resp. forma jeho vykonávania?
K spisovej značke svedomia podávam odôvodnený odpor.