9. 8. 2008

Download a doktrína vyčerpania práv

Prvým predajom alebo iným prvým prevodom vlastníckeho práva k originálu alebo k rozmnoženine diela v hmotnej podobe je vo vzťahu k takémuto originálu alebo rozmnoženine diela právo autora na rozširovanie vyčerpané. Právo na prenájom diela a právo na vypožičanie diela zostáva nedotknuté.

Takýmto spôsobom je par excellence definovaná doktrína vyčerpania práv v autorskom práve v Českej republike. Perfekcia diela je k tomu obmedzená na územie členských štátov Európskeho spoločenstva alebo inej zmluvnej strany Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
Exhaustio (z lat. vyčerpanie) práva je tak nástrojom, kedy sa potláča sila autorského, konkrétne výhradného majetkového autorského práva k nejakému dielu nad právom vlastníckym. Zákon v tejto línii preferuje vlastnícke právo nad právo autorské, pretože ak by predajom alebo iným prvým prevodom vlastníckeho práva k originálu alebo k rozmnoženine autorského diela v hmotnej podobe nebolo autorom vyčerpané, skonzumované, autor by sa mohol domáhať vydania autorského diela kedykoľvek sine adiecta.
Ako je to však s vyčerpaním práva pri sťahovaní rôznych programov, hier, hudby alebo iných počítačových aplikácií prostredníctvom internetu? V dnešnej dobe nie je problémom kúpiť si zákonne hudbu cez internet. Dostupnosť , najmä cenová nákupu hudby cez internet otvára rôzne autorskoprávne otázky.
Dielom podľa autorského práva je akékoľvek literárne, umelecké alebo vedecké dielo, ktoré je jedinečným výsledkom kreatívnej činnosti autora a je vyjadrené v akejkoľvek objektívne vnímateľnej podobe, vrátane podoby elektronickej. To sú len niektoré základné znaky autorského diela. Za príklad sme si zobrali hudbu. Hudba je umeleckým dielom tvoriacej činnosti hudobníka (komponenta), ktorá je vyjadrená vo vnímateľnej podobe prostredníctvom sluchu. V tomto prípade nás na účely analýzy definície doktríny vyčerpania práv zaujíma najmä aspekt zhmotnenia autorského diela – hudby – na pevnom, hmotnom, nosiči. Doktrína vyčerpania práv podľa českého autorského práva je limitovaná na originál alebo rozmnoženinu diela v hmotnej podobe, teda v našom príklade na CD, DVD alebo inom pamäťovom médiu. Download, a teda kúpa hudby cez internet neprebieha prostredníctvom kúpy konkrétneho pamäťového média prostredníctvom downloadu, na ktorom je zaznamenané autorské dielo, ale stiahnutím vybranej hudby prostredníctvom internetových sietí. Po stiahnutí diela dochádza k zapísaniu hudby aj na pamäťové médium (harddisk) počítača, ten však nebol predmetom kúpy.
Na základe toho môžeme konštatovať, že stiahnutím hudby sa nevyčerpáva distribučné autorské právo, ktoré je predmetom vzťahu medzi autorom a distribučnou spoločnosťou, prostredníctvom downloadu. Vecné vlastnícke právo tak nie je dotknuté a osoba, ktorá si predmetnú hudbu stiahla, nemôže sa domáhať nároku zakázať ďalšie sťahovanie hudby prostredníctvom internetu. Opačná situácia je však v prípade pevného nosiča, kedy k vyčerpaniu práva dochádza a je na tej-ktorej osobe, ktorá vlastní legálne CD alebo DVD, či ho scudzí, alebo si ho ponechá. V tomto prípade sa autor ochrany domáhať nemôže, nevylučuje sa však právo na slušné vyrovnanie. V prípade downloadu sa doktrína vyčerpania práv neuplatňuje a distribučná spoločnosť môže xy-krát podľa dohody s autorom poskytnúť sťahovanie hudby cez internet.

4 komentáre :

Marcel de K povedal(a)...

Dôležité je si uvedomiť, že doktrína vyčerpania práv sa vzťahuje na rozmnoženinu autorského diela v - hmotnej podobe - , presne tak, ako hovoríš. Nevzťahuje sa na vytváranie ďalších kópií hmotných substrátov autorského diela (množstvo hmotných substrátov so záznamom autorského diela uvedeného na trh je vecou rozhodnutia autora). V prípade kúpy hudobného CD, hmotného substrátu, na ktorom je v digitálnej forme zaznamenané autorské dielo, ideálny objekt, nemôže už autor/distribučná spoločnosť obmedziť ďalš ďalšie rozširovanie tohto zakúpeného hudobného CD. Nie je možné teda zakázať predaj - práve tých – kópií autorských diel, ktoré boli na – práve tých predaných - hmotných substrátoch uvedené na trh. Autorské právo k dielu sa stáva imanentnou, lež čo do hmotnej scudziteľnosti veci potlačenou, súčasťou veci, ku ktorej patrí kupujúcemu vlastnícke právo. Vládne vlastník konkrétnej veci. Toť doktrína vyčerpania práv.

V prípade zakúpenia hudobného diela - prostredníctvom - internetu je hmotný substrát opomenutý. Vôbec neexistuje. Existuje len v digitálnej forme zaznamenaná kópia autorského diela, a nie je možné povedať, na ktorom hmotnom substráte bola uvedená na trh a na ktorom či ktorých hmotných substrátoch bude kópia diela uchovávaná (teda v reálnom hmotnom svete nie je žiadnym spôsobom obmedzená jej ubikvita – potencionálna ubikvita sa v podstate mení na ubikvitu faktickú.- Tuma, L.). Tým pádom pri predaji hudby cez internet ide o „autorskoprávny obchod“, nie o scudzenie, ktorého predmetom sú vlastnícke práva k veciam. Vlastník konkrétnej veci neexistuje, teda vládne autor.

Preto sa táto forma doktríny vyčerpania práv na dielo zakúpené elektronicky nie že neuplatňuje, ale sa ani uplatňovať nemôže.

Teda s tebou plne súhlasím, aj keď to nie je až také ľahké napísať:).

Lukáš Schvarc povedal(a)...

Pri vytváraní článku som sa ešte pohrával so sentenciou objektu (predmetu) občianskoprávneho vzťahu pri hudbe. V prípade kúpy hudby prostredníctvom shopu kupuješ vec, a to res mobilis v podobe nosiča. Na nosiči je však zaznamenané autorské dielo. Nosič bez autorského diela nemá význam, tak ako cenný papier bez určenia svojej hodnoty a druhu.
Cenný papier je však inou majetkovou hodnotou.

Ďalšia otázka: Čo kupuješ v prípade downloadu hudby?
Je nepochybné, že to nemôže byť hnuteľná alebo nehnuteľná vec. Argumentum per eliminationem som došiel k záveru, že je to právo. Právo zákonne stiahnuť hudbu a následne ju prehrávať a počúvať.

Ako je to však v prípade nosiča?

Marcel de K povedal(a)...

Veď práve, dúfam, že tento blog prispeje k tomu, aby sa herakleitov oheň tak rozhorel, aby primäl tie najkompetentnejšie osoby k tomu, aby urobili niečo pre náš, zdôrazňujem ešte raz, "náš" právny poriadok, ktorý má, opäť zdôrazňujem, slúžiť "nám".
Súhlasím, treba vážiť slová, pretože aj doc. Procházka rozlišuje medzi dobrým a správnym. Nie sú to totožné pojmy. Taktiež je v tomto prípade zaujímavá Radbruchova formula (niečo v tom zmysle, že aj nespravodlivé právo je právo do tej miery, pokiaľ je únosné).

Ešte k tomu, že prečo by mal niekto niekomu zakazovať zomrieť. V tomto je asi jasné a presné ustanovenie, že každý má právo na život. Aj Trestný zákon pozná len trestný čin účasti na samovražde, nemohol by niekto byť potrestaný, kto sa sám zavraždil, lebo by nebolo koho potrestať. Jednoducho, extenzívnym výkladom sa dostaneme k tomu, že k právu na život nepatrí len ochrana dieťaťa pred narodením...

Lukáš Schvarc povedal(a)...

Autor predáva spoločnosti licenciu na autorské dielo, uzavretá je teda licenčná zmluva.
Licencia môže byť výhradná alebo nevýhradná. V prípade výhradnej licencie bude len konkrétna spoločnosť, ktorá kúpila licenciu, môcť toto dielo ďalej šíriť. Ak pôjde o nevýhradnú licenciu, autor môže poskytnúť autorské dielo aj inej spoločnosti.
Ďalšia situácia - spoločnosť, ktorá získala licenciu, túto licenciu chce ďalej predať. Môže, avšak nesmie zabudnúť na právo na slušné vyrovnanie.

Či je teda možné scudziť právo na download skladby? Som presvedčený, že sa uplatňujú také isté pravidlá, ako spomenuté vyššie, teda áno.