Táto knižôčka ma zaujala už nadpisom. Keď si zobierete už len ten nadpis a v ňom termín "dobrá smrť". Aká je to dobrá smrť? Existuje dobrá smrť? Odpovede na tieto otázky dá sama knižka.
Pred niekoľkými týždňami som medzi kamarátmi vyvolal diskusiu o eutanázii. To som však ešte túto knižku nemal prečítanú a tak som zdieľaľ názory spolu s nimi. Diskusia sa viedla hlavne smerom, či je eutanázia samovražda, dokonca, či je eutanázia asistovanou samovraždou. Bol som o tom presvedčený a ešte aj teraz (už po prečítaní Knihy o dobrej smrti) si myslím, že sčasti je.
Ďalšie, čo ma zaujalo, bol termín eutélia. Nikdy som ho predtým nepočul. Na konci knihy v prílohách, konkrétne v prílohe č. 1, nazvanej Rozdiely medzi eutanáziou a eutéliou predložené na spoločenský diskurz, sú porovnané tieto dva inštitúty. Z porovnania má jasne navrh eutélia, napr. v kolonke cieľ je eutanázii priradené - vyvolanie, spôsobenie rýchlej smrti; eutélii je priradené prijatie smrti, konečnosti života. Alebo vzťah k poslednému úseku života eutanázia znamená skrátenie, eutélia uľahčenie, dokonca obohatenie. Jasné, dá sa aj na toto diskutovať.
Eutanázia-eutélia je na Slovensku ešte len v plienkach čo sa týka právneho zakotvenia (netreba byť právnik, aby to človek vedel, stačí okolo seba počúvať). Čo však nie je v plienkach, je medicína, pretože tá už v súčasnosti dokáže udržať človeka pri živote, aj keď vám zlyhajú základné životné orgány. Takéto umelé udržovanie človeka "pri živote" je nielen nehospodárne, ale aj podľa mňa nehumánne. Samozrejme, od toho sú tu lekári, aby posúdili, či má ešte takýto človek nejakú šancu, alebo nie. Ešte sú tu príbuzní, rodičia, deti, ktorí by však nemali mať v tomto rozhodovaní veľké slovo. Hippokratova prísaha hovorí lekárom, že majú liečiť a toto považujem za najdôležitejšie pri uvažovaní o eutanázii-eutélii. Opakujem ale, že ak už človek nemá nádej, alebo nádej je tak malá, že pacientovi spôsobujeme iba dlhodobé utrpenie z umelého udržiavania života, je eutanázia-eutélia namieste.
Keď sa už prijímajú zákony o tom, ako hlasno má ísť reklama v televízore, bolo by dobré vyvolať aj verejnú diskusiu na túto tému a prijať v tejto oblasti nejaké rozumné pravidlá.
"(...) Pýtate sa, aká je príkladná, dobrá smrť? Taká, že keď naposledy vydýchneme, tí, čo boli pri eutéliových rituáloch pri nás, si povzdychnú: "Aj ja chcem umrieť takto." Týmto konečným naplnením našej lásky pomôžeme zmierniť ich strach zo smrti, aby mohli žiť plnšim, šťastnejším životom. (...)"*
* Bitó, L.: Kniha o dobrej smrti. Eutelia - Eutanázia, str. 239
Pred niekoľkými týždňami som medzi kamarátmi vyvolal diskusiu o eutanázii. To som však ešte túto knižku nemal prečítanú a tak som zdieľaľ názory spolu s nimi. Diskusia sa viedla hlavne smerom, či je eutanázia samovražda, dokonca, či je eutanázia asistovanou samovraždou. Bol som o tom presvedčený a ešte aj teraz (už po prečítaní Knihy o dobrej smrti) si myslím, že sčasti je.
Ďalšie, čo ma zaujalo, bol termín eutélia. Nikdy som ho predtým nepočul. Na konci knihy v prílohách, konkrétne v prílohe č. 1, nazvanej Rozdiely medzi eutanáziou a eutéliou predložené na spoločenský diskurz, sú porovnané tieto dva inštitúty. Z porovnania má jasne navrh eutélia, napr. v kolonke cieľ je eutanázii priradené - vyvolanie, spôsobenie rýchlej smrti; eutélii je priradené prijatie smrti, konečnosti života. Alebo vzťah k poslednému úseku života eutanázia znamená skrátenie, eutélia uľahčenie, dokonca obohatenie. Jasné, dá sa aj na toto diskutovať.
Eutanázia-eutélia je na Slovensku ešte len v plienkach čo sa týka právneho zakotvenia (netreba byť právnik, aby to človek vedel, stačí okolo seba počúvať). Čo však nie je v plienkach, je medicína, pretože tá už v súčasnosti dokáže udržať človeka pri živote, aj keď vám zlyhajú základné životné orgány. Takéto umelé udržovanie človeka "pri živote" je nielen nehospodárne, ale aj podľa mňa nehumánne. Samozrejme, od toho sú tu lekári, aby posúdili, či má ešte takýto človek nejakú šancu, alebo nie. Ešte sú tu príbuzní, rodičia, deti, ktorí by však nemali mať v tomto rozhodovaní veľké slovo. Hippokratova prísaha hovorí lekárom, že majú liečiť a toto považujem za najdôležitejšie pri uvažovaní o eutanázii-eutélii. Opakujem ale, že ak už človek nemá nádej, alebo nádej je tak malá, že pacientovi spôsobujeme iba dlhodobé utrpenie z umelého udržiavania života, je eutanázia-eutélia namieste.
Keď sa už prijímajú zákony o tom, ako hlasno má ísť reklama v televízore, bolo by dobré vyvolať aj verejnú diskusiu na túto tému a prijať v tejto oblasti nejaké rozumné pravidlá.
"(...) Pýtate sa, aká je príkladná, dobrá smrť? Taká, že keď naposledy vydýchneme, tí, čo boli pri eutéliových rituáloch pri nás, si povzdychnú: "Aj ja chcem umrieť takto." Týmto konečným naplnením našej lásky pomôžeme zmierniť ich strach zo smrti, aby mohli žiť plnšim, šťastnejším životom. (...)"*
* Bitó, L.: Kniha o dobrej smrti. Eutelia - Eutanázia, str. 239
2 komentáre :
Kategóri dobra bolo teda dnes učinené poriadne za dosť. Dobré právo ani dobrá smrť asi nejestvujú, sú asi len akýmsi ideálom, neustálou premenou, taký herakleitov oheň, raz sa rozhorí, inokedy takmer zhasne.
Téma eutanázie má bezpochyby čo ponúknuť. Okrem toho, že už mám na túto tému vytvorený, a to poriadne rigidný, názor, určite je témou rôznych sociologických, právnych, medicínskych a filozofických diskurzov. Stojí za to pozrieť sa na problematiku z nadhľadu, popremýšlať, a prísť na to, prečo by Vám mal niekto došľaka zakazovať zomrieť.
Veď práve, dúfam, že tento blog prispeje k tomu, aby sa herakleitov oheň tak rozhorel, aby primäl tie najkompetentnejšie osoby k tomu, aby urobili niečo pre náš, zdôrazňujem ešte raz, "náš" právny poriadok, ktorý má, opäť zdôrazňujem, slúžiť "nám".
Súhlasím, treba vážiť slová, pretože aj doc. Procházka rozlišuje medzi dobrým a správnym. Nie sú to totožné pojmy. Taktiež je v tomto prípade zaujímavá Radbruchova formula (niečo v tom zmysle, že aj nespravodlivé právo je právo do tej miery, pokiaľ je únosné).
Ešte k tomu, že prečo by mal niekto niekomu zakazovať zomrieť. V tomto je asi jasné a presné ustanovenie, že každý má právo na život. Aj Trestný zákon pozná len trestný čin účasti na samovražde, nemohol by niekto byť potrestaný, kto sa sám zavraždil, lebo by nebolo koho potrestať. Jednoducho, extenzívnym výkladom sa dostaneme k tomu, že k právu na život nepatrí len ochrana dieťaťa pred narodením...
Zverejnenie komentára